Jdi na obsah Jdi na menu
 


Láska je naliehavé nutkanie byť v jednote s celkom, hlboké nutkanie rozpustiť seba i teba a tým jednotu dosiahnuť. Láska je taká práve preto, že sme odtrhnutí od svojeho vlastného zdroja; a z tohto oddelenia vzniká túžba navrátenia sa k celku, byť s ním v jednote.

Ak vytrhnete zo zeme strom aj s koreňmi, bude túžiť po tom, aby mohol zase zakoreniť, pretože to bol jeho skutočný život. Teraz ale umiera. Nemôže existovať ak je takto oddelený. Strom musí existovať v zemi, so zemou, cez ňu. A takáto je i láska.

  Osho

_________________________________________________________________

 

Povedala, že nie je ani šťastná, ani nešťastná, a preto už nemôže ďalej. Každý človek pozná rozsah svojho utrpenia a spozná i moment, keď jeho životu chýba zmysel.

Paulo Coelho, Veronika sa rozhodla zomrieť

_________________________________________________________________

 

Ztrata každého z tých mužov, ktorých som milovala, bolela. Ale teraz som presvedčená, že človek nemôže nikoho stratiť, pretože nemôže nikoho vlastniť.

To je skúsenosť, ktorú vám poskytne sloboda: môžete mať tie najdôležitejšie veci na svete bez toho aby ste ich museli vlastniť.

Paulo Coelho, Jedenásť minút

_________________________________________________________________



Vravím jej: Prečo ste zamurovali to okno do dvora?
A ona: Aby ťa to nebolelo.
Mlčali sme.

Dve susediace okná.
Videli sme sa.
Poznali sme sa.
Nedotkli sme sa.
Kedy odídeš, - vravím jej -
Mlč - počúvaj, to divé husi letia.

Jozef Tóth, Blahoslavení, (ktorých si zviedol)

_________________________________________________________________


Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.

Jan Werich

 

_________________________________________________________________


V Indii poznajú legendu o horskom srncovi.
Pred mnohými rokmi žil jeden srnec, ktorý stále cítil prenikavú vôňu pižma. Stúpal po zelených svahoch a stále cítil podivuhodnú, ostrú, sladkú vôňu. Trielil do hory a všetko naokolo bolo plné tej vône.
Srnec nevedel pochopiť, odkiaľ sa tá vzrušujúca vôňa berie. Bolo to ako hlas flauty, ktorému sa nedá odolať. Srnec začal behať z lesa do lesa a všade hľadal prameň tej zvláštnej a vzrušujúcej vône.
Tým hľadaním bol celkom posadnutý. Úbohý srnec nejedol, nepil, ani nespával. Nevedel, kde sa tá vôňa berie a čo ho stále núti bežať za ňou úžľabinami, horami-dolami, až sa vyhladovaný, vyčerpaný a na smrť unavený zrútil do neznáma. Šmykol sa zo skaly, spadol a smrteľne sa zranil.
Jeho rany boli bolestivé a hlboké. Srnec si lízal krvácajúcu hruď. V tej chvíli objavil najneuveriteľnejšiu vec. Vôňa, tá vôňa, ktorá ho tak veľmi vzrušovala, bola práve tu, na jeho tele, vo zvláštnom pižmovom vrecúšku, aké majú všetci srnce tohto druhu.
Úbohé zviera sa tej vône zhlboka nadýchlo, ale už bolo príliš neskoro.

"Neskoro som si ťa zamiloval, ty krása, taká stará a taká nová, neskoro som si ťa zamiloval. Bol si vo mne, ale ja som bol vonku, a tam som ťa hľadal, a ja, bez krásy, som sa hnal za tými krásami, ktoré si ty stvoril a ktoré by bez teba nejestvovali. Ty si bol vždy vo mne, ale ja som s tebou nebol."

(Svätý Augustín)

_________________________________________________________________


Ak prežívate lásku k druhému človeku alebo k Bohu, ponorte sa hlbšie do tejto lásky, ponorte sa k zdroju tejto lásky vo vašom vnútri, odovzdajte sa prežívaniu tohto pocitu a dovoľte vašej bytosti stať sa touto láskou.
Odvozdajte sa láske. Budujte svoju identitu na láske. Zrazu si uvedomíte, že nie ste človek, ktorý žiarli, že nie ste človek, ktorý má potrebu kontrolovať, nie ste človek, ktorý žije v strachu. Ste láska, ktorá zažíva samú seba v svojej hlbšej a hlbšej podstate.
 
William Pennell Rock