Volám sa Peter. Zaujímam sa o reiki a preto som si založil túto stránku. Taktiež preto, aby som mohol zdieľať svoje radosti - to hlavne v sekcii fotogalérií a cestovania.
A keďže som túto stránku nazval "O mne", tak by som mal napísať aj to, aký som a ako som sa k reiki dostal. Neviem aký som sa narodil (bolo to v roku 1977)—ale bol som oddanou iskrou, vždy pripraveným pionierom a ... A potom to prišlo. Dostal som slobodu myslenia, možnosť voľby. A nepociťoval som skoro žiadnu zmenu oproti predchádzajúcemu životu.
Duchovno v zmysle kresťanstva mi vstúpilo do života už po narodení—pokrstili ma. A síce som tvrdil, že som veriaci, nevedel som čo to znamená. Ako sa to žije. Na strednej škole som bol požehnaný epilepsiou a tak som sa dostal k duchovnu aj inému ako len kresťanstvu. Silvova metóda pod vedením Evy Štarkovej, prvé kontakty s prijatím reiki od tety Hanky (ahoj) a moje „zničoho—nič“ vyliečenie. Tu kdesi by som asi položil základy môjho vedomého duchovného žitia. Na vysokej škole som sa stretol s ľuďmi ktorí študovali teológiu a tak som konečne pochopil, kto je Kristus, že modliť sa neznamená odriekavať Otčenáš, alebo Zdravás. Potom prišla práca (vraj už až do smrti nič iné...) a moje sťahovanie zo Slovenska do Jičína, Kolína a Prahy. Okolnosti ma prinútili presťahovať sa do Prahy, kde som stretol úžasného človeka Jirku, ktorý ma naučil mnohým veciam, ale hlavne ma priviedol k Marcele Vujčičovej, pri ktorej som sa začal venovať reiki. Najpr sám sebe, hľadaním seba.
Tu sa možno opýtate ako hľadať niekoho, kým vlastne už ste. Áno zaujímavá otázka, to isté sa vtedy musel pýtať aj Ten hore... Ale umožnil mi to, nechal ma stratiť sa (samozrejme pod dozorom :-) )a teda dať mi možnosť nájsť sa.
Dnes som geograficky postúpil zase na iné miesto a žijem v Banskej Bystrici. Macela Vujčičová umrela, a pre mňa to je signál, že kráčam po svojich nohách. Duchovné vedenie nie je o majstrovi mimo nás, ale o majstrovi v nás.
Začal som sa venovať rodinným konšteláciám pod vedením Jana Bílého, čo mi otvorilo ďalšiu kapitolu môjho rozvoja v smere otočenia sa na rodinu a svoje korene
Ak sa ma opýtate čomu verím, tak jednoznačne odpoviem že v Boha. A nedávam mu meno, pre mňa je bohom láska, svetlo, otec aj mama, motivácia, akcia i reakcia, vietor aj slnko aj dážď... Je pre mňa všetkým. A hlavne verím aj tomu, že som jeho obrazom a teda žije aj vo mne - cez mňa.
Mám svoje poznanie, skúsenosť, božské vedenie... A tomu verím.